Keď začiatkom deväťdesiatych rokov, nie práve prezieravým politickým tlakom reformných ekonómov, bolo k zániku odsúdené celé odvetvie rudného baníctva, zdalo sa, že to obíde mlčky a všetci sa budú radi obzerať na zalesnené haldy a odkaliská a príroda sa bude tešiť z neprítomnosti baníkov v svojich útrobách. Nestalo sa tak. Začala sa ozývať príroda. Banské vody vystúpili na ohľbne a vyrazili z portálov štôlní. Začali sa zosúvať poddolované územia, rúcať opustené objekty kedysi hrdých banských závodov, dávajúcich poživeň stovkám baníckych rodín pri každej bani. Vzácna symbióza baníkov a matky prírody, ktorá bola motorom rozvoja celého človečenstva, bola neočakávane prerušená.
Niektorí z baníkov, ktorí boli prinútení svoju robotu v podzemí hôr opustiť, si našli uplatnenie v inej profesii, niektorí odišli do dôchodku, no mnohí zostali bez práce. V niektorých oblastiach Slovenska vznikol nový fenomén – hladové doliny.
Baníci, z podstaty svojej profesie, zvyknutí postupovať 
spoločne v dobrom aj zlom, začali šomrať proti svojmu vykoreneniu z plnokrvnej roboty a odsúdeniu k devastujúcemu sladkému ničnerobeniu. Začali sa znovu stretávať pri obnove a údržbe diel a snahe o udržanie povedomia národa o profesii, ktorá svojou náročnosťou dala základ vzniku mnohých vedných disciplín, stála pri zrodu mnohých miest a obcí. Začali vznikať aktívne skupiny bývalých spolupracovníkov, spolky a cechy. Ich silu a vôľu spoznala celá spoločnosť a s rešpektom sledovala aj vznik Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska a intenzívnejšej spolupráce banských miest a obcí Slovenska. Aktivita slovenských baníckych spolkov a cechov neunikla ani Združeniu európskych baníckych a hutníckych spolkov a slovenských priateľov prijali do svojho kolektívu.
A tak dnes môžeme s hrdosťou konštatovať, že v Košiciach sa práve skončili 15. Európske dni baníkov a hutníkov 2013 a 6. stretnutie banských miest a obcí Slovenska. Poctou zorganizovať prvé a dodnes nezabudnuteľné stretnutie banských miest a obcí Slovenska bol poctený Pezinok práve preto, že na svoju banícku minulosť nikdy nezabudol a v spolupráci s priateľmi vinármi tradične zvykol tieto profesie verejne oslavovať. Nasledovali stretnutia v Handlovej (2009), Spišská Nová Ves (2010), Rožňava (2011) a Banská Štiavnica (2012). Zorganizovanie 6. stretnutia v Košiciach, spolu s veľkou poctou pre slovenských baníkov a hutníkov zorganizovať práve 15. Európske dni baníkov a hutníkov 2013 bolo spojené s oslavami poctenia Košíc označením „Hlavné mesto európskej kultúry“.
Na akcii sa zúčastnilo približne 1560 účastníkov z minimálne ôsmich kra
jín Európy s baníckou a hutníckou tradíciou. Medzi nimi sa však určite nestratila viac ako päťdesiat členná delegácia pezinských baníkov všetkých vekových kategórií – od vyslúžilých baníkov až po skupinu permoníkov v školskom veku. Precestovali vo svojom voľnom čase cestou naprieč Slovenskom asi 1000 km s využitím vlastných financií aj podpory mesta. Je to pre nich náročná, záslužná aj krásna aktivita s celoslovenským významom, podporená aj snahou zablahoželať svojim dvom členom k prevzatiu čestných odznakov ministra hospodárstva Slovenskej republiky „Za zachovanie tradícií“, a to p. Petrovi Budajovi, ktorého život už od mladosti je spojený s baníctvom, keď ako 17-ročný začal pracovať v závode Rudné bane v Pezinku, kde od r. 1968 začal pracovať na banskej prevádzke a až do odchodu do dôchodku pracoval ako pomocný lamač a Viktorovi Kočnárovi, ktorý od r. 1968 začal ako baník pracovať na bani Dul 9. Kv?tna a od r. 1971 prišiel do Rudných baní v Pezinku, kde pracoval až do odchodu do dôchodku a do ukončenia činnosti závodu. Počas celej aktívnej činnosti sa radil k najspoľahlivejším lamačom závodu.
Obaja páni sú zakladajúcimi členmi Malokarpatského baníckeho spolku a členovia spolku im pri tejto príležitosti za doteraz všetko vykonané čo najsrdečnejšie ďakujú.
Zároveň bol českými priateľmi, Nadáciou Georgia Agricolu z Horního Slavkova, ocenený medailou „Svetlo v hlbinách“ bývalý predseda MBS p. Štefan Granec.
Členovia spolku okrem hore uvedených akcií, navštívili Jasovskú jaskyňu, Hámor v Medzeve, Múzeum v Trebišove s ochutnávkou tokajských vín a zúčastnili sa prehliadky krásnych Košíc.
A na začiatku bol Pezinok.
