História

Pezinok nie je známi iba vínom a vinohradníctvom. Je to tiež banské mesto s bohatou baníckou históriou. Dobývalo sa tu zlato, pyrit, kýza a antimón.

Pezinok-erb

Tradícia ťažby rúd v Pezinku je stará niekoľko tisíc rokov, jej korene pravdepodobne siahajú až do praveku. V dobe bronzovej sa ťažilo len povrchovo.

Súčasný Pezinok vznikol spojením viacerých obcí. Boli to Cajla, Pezinok a Grinava.

Bývalé pezinské zlaté bane sa nachádzajú v časti, známej pod názvom Staré Mesto (Altstadt), po roku 1948 známe ako Slnečné údolie a nad obcou Sumberg. Staré banské diela sa tu tiahnu v dĺžke niekoľko kilometrov a až do nadmorskej výšky 500 m. Začiatky banského podnikania a ryžovania siahajú do začiatku 14. storočia a súvisia s nemeckou kolonizáciou malokarpatskej oblasti po tatárskom vpáde v 13. storočí, no pravdepodobne sú i staršie. Už jestvujúce zlaté bane v pezinskom chotári dostal do vlastníctva rod pezinských grófov v roku 1339. Kráľ Karol Róbert I. (1301- 1342) povolil pezinským grófom Šebušovi a Petrovi zo starého rodu Hunt – Poznan ťažiť, ryžovať a spracúvať drahé kovy na všetkých ich majetkoch. V tom čase boli už bane v prevádzke, pretože, kráľ im stanovil podmienky, ako už pred tým magistrovi Móricovi (Maurícius). Pre seba žiadal ročnú urburu. 

Banské privilégia pezinským grófom obnovil 1. júna 1365 kráľ Ľudovít I. Ten istý kráľ, v snahe rozšíriť ťažbu zlata v pezinských horách (nad Sumbergom), ponechal v lete 1369 grófovi Jánovi aj urburu, s tým, aby jej výťažok venoval na zveľadenie počtu obyvateľov Sumbergu. Tu sa ozrejmuje, že Sumberg bol najmä baníckou kolóniou. V roku 1543 vymrel významný rod zo Svätého Jura a Pezinka po meči, bez mužského potomka. Posledným grófom z tohto rodu bol Krištof II. (1520-1543), ktorý bol pohárnikom. Staral sa o víno, rakúskeho vojvodu Maximiliána. Po vymretí tohto rodu sa v Pezinku pokúšali občasne ťažiť ťažiari z Bratislavy a aj Viedne. Pezinok sa popri ťažbe venoval skôr vinárstvu, remeselnej výrobe a obchodu s dobytkom.

 

V roku 1774 obdržal Jozef Entzler, banský podnikateľ vo výslužbe z Gelnice, oprávnenie, na dolovanie drahých kovov, najmä zlata v Malých Karpatoch. Od banského súdu v Novej Bani dostal oprávnenie na ťažbu všetkých kovov v pezinskom Starom Meste (Altstadt). Pre tento účel zriadil banské ťažiarstvo (montangewerkschaft) „Spojené ťažiarstvo staromestskej sv. Marianna, Terézia, Trojkráľovej, Jozef, Barbora a Kristína štôlne“, so 128 a neskôr 150 banskými podielmi (kuxami). ťažba zlata v Pezinku bola zo začiatku veľmi úspešná. J. M. Korabinsky spomínal na toto obdobie: „Pred niekoľkými rokmi v okolí, bola otvorená baňa obsahujúca zlato. Nachádza sa tu aj antimón. Doteraz to vynieslo tržbu vo výške 30 000fl.

Zlato je svojou rýdzosťou hodnotené ako arabské zlato. Pán Entzler svojho času nechal vybudovať cez kopec chodník, aby sa pohodlnejšie mohol dostať k cennostiam. Súčasne nechal založiť jazierko aby mohol stroje v tovární držať v dobrej forme a v pohybe.“ Zlatonosné ložiská v Malých Karpatoch začali priťahovať banských podnikateľov. Viedenský dvor to podporoval aj zriadením samostatnej bansko-súdnej administrácie v Pezinku 19. decembra 1777, zmenenej v roku 1778 na riadny banský súd pre oblasť západného Slovenska až do roku 1856. Ťažba v Pezinku začala postupne upadať. Situáciu vtedy využil Jozef Németh, cisársky kráľovský dvorský radca, ktorý sústredil vo svojich rukách 2/3 všetkých banských podielov a stal sa tak hlavným banským podnikateľom (Hauptgewerke), a súčasne riaditeľom banského ťažiarstva „Mariana, Terézia a Jozef štôlne“ (ďalej len MTJ). V roku 1821 požiadalo o údel nové ťažiarstvo „sv.Michal a Nová Marianna štôlňa“, založené v roku 1800. Zlato svojou kvalitou bolo prirovnané ku zlatu arabskému. V polovici 19. storočia sa v Pezinku ťažba zamerala na antimón a pyrit. Zlato sa ťažilo už len ako vedľajší produkt.

Okrem pána Entzlera tu boli koncom 19. storočia významný ťažiari z Viedne a to rodina Seybel. Posledným veľkým ťažiarom v Pezinku pred získaným baní štátom bol Leopold Klima s manželkou Irmou. Počas tohto obdobia sa vyťažil najkvalitnejší antimón, ktorý sa v Pezinku vyskytoval. Po prvej svetovej vojne boli bane dočasne zatvorené a opätovne boli otvorené 29. marca 1939 na príkaz Riaditeľstva antimónových závodov v Banskej Bystrici. Už v roku 1984 sa v  obývacom priestore nachádzalo len slabé zrudnenie antimónu zlej kvality so slabou kovnatosťou a vysokým obsahom arzénu.

Ručná doprava z Antimónovej štôlne. Rok 1955

Po útlme ťažby antimónových rúd v 90. rokoch v závode Pezinok Rudných baní, š. p., Banská Bystrica sa následne začali vykonávať likvidačné a zabezpečovacie práce na banských dielach. 

V roku 1999 bol dobývací priestor Pezinok zmluvne prevedený na organizáciu METAL – ECO SERVIS, spol. s. r. o. Pezinok, ktorá vykonáva likvidáciu lomu navážkou základkového materiálu. V sledovanom období do roku 2006 bolo do objektu lomu uložených 29 895 ton základkového inertného materiálu.

V súčasnosti stále prebieha sanácia banských diel. Priestory v okolí banských diel by sa mali v budúcnosti rekultivovať a malo by prísť k celkovej ekologickej sanácii prostredia, kvôli zvýšeným množstvám antimónu, arzénu a pyritu v prostredí a vodných tokoch.

Montánnemu dedičstvu sa v Pezinskej oblasti v súčasnosti venuje najmä nezisková spoločnosť, zložená z bývalých baníkoch a ich priaznivcov pod názvom Malokarpatský banícky spolok v Pezinku.

 Mgr. Lucia Šurinová – Rybáriková

Literatúra:

  • DUBOVSKÝ, J. : Pezinské zlaté baníctvo v 14. až 19. storočí. In : Banské mestá na Slovensku. Žiar nad Hronom: Osveta, 1987
  • GÁHER, F. (Ed.): Svätý Júr a Sväto Jursky a Pezinský grófi v 15. a začiatkom 16. storočí In : Zo starších dejín Svätého Jura. Mesto Svätý Jur:Vydavateľstvo, 2010
  • HOLOTÍK, Ľ., TIBENSKÝ, J., Dejiny Slovenska I, Mesto : SAV, 1961
  • JELÍNEK, P., VAVÁK, J., : Kovolejari doby Bronzovej. Stopy pravekých rituálov v Budmericiach. In : Historická revue, Bratislava, vydavateľstvo, ročník 25, číslo 5, strany 44- 49, 2014
  • KORABINSKÝ, J.,M. : Geographisch-historisches und Produkten-Lexikon von Ungarn Presburg : Korabinsky a Weber. 1786
  • MATULA, V., VOZÁR, J.,Etal, dejiny Slovenska II. Bratislava : SAV, 1987
    HLAVNÝ BANSKÝ ÚRAD, Správa o činnosti za rok 2006
  • WITTGRÚBER, P., TUČEK, P., VITÁLOŠ, J. : Dejiny baníctva v Malých Karpatoch. Road, Bratislava : Road, 2001